Po mesiacoch usilovných terapeutických sedení sme s mojím pacientom konečne dosiahli prielom. Intenzívna emocionálna práca medzi nami vytvorila nezlomné puto, spojenie, ktoré prekonalo profesionála. Bol to prirodzený pokrok, dôkaz hlbokého, intímneho skúmania, do ktorého sme sa zapájali. Ako sa steny rozpadali, ocitli sme sa v podľahnutí našim prvotným pudom. Kancelária, kedysi svätyňa profesionality, sa premenila na ihrisko telesných túžob. Kreslo, kedysi symbol autority, sa stalo pódiom pre naše najintímnejšie chvíle. Prázdnymi sálami sa ozývali zvuky nášho vášnivého stretnutia, svedectvom nášho neuhasiteľného smädu. Naše telá sa prepletali, stratené v kŕčoch vášne, našli sme útechu v náručí. Sedenie skončilo, ale spomienky ostávajú, svedectvo našej nevyslovenej dohody. Obaja sme vedeli, že to čo sa stalo v kancelárii, zostalo v kancelárii.
